PRÍRODA - VODA - PRSTEŇ

 

Generál Alexej Petrovič Jermolov (1777-1861) bol hrdina vo vojne s Napoleonom a v roku 1812 rozprával svojmu priateľovi príhodu, ktorá sa mu stala. Po povýšení na dôstojníka si zobral dovolenku a premýšľal, že pôjde na vidiek za svojou matkou. Bola zima a na ceste ho zachytila snehová búrka. Bol donútený urobiť si prestávku v malej dedinke. Na kraji dedinky bol domček, v ktorom blikotal oheň. Zaklopal na okno a poprosil o nocľah. Pán domu ho uvítal a ubytoval ho v domčeku. Hostiteľ bol vysoký štíhly muž s dlhou bradou. V izbe, v ktorom blikotalo svetlo, ho upútal pohľad na stôl a lavice, ktoré boli z lipového dreva.        

      

Na stole horela lojová sviečka v kovovom stojane. V kúte domu na pravej strane bol oltárik so svätenými obrázkami, kde horela ďalšia sviečka ako večné svetlo v striebornej nádobe. Dôstojník mal pocit, že z muža pred ním vyžaruje zvláštna energia. Alexej Petrovič Jermolov si odložil veci a jeho sluha mu priniesol samovar a keď voda začala vrieť, pozval hospodára  na čaj s rumom. Začali sa spolu rozprávať. Dôstojník bol prekvapený  vyspelosťou tohto dedinského mužíčka. Mal zrelé úvahy. Postupne téma ich rozhovoru prešla až na veci tajomné. Alexej Petrovič Jermolov prehlásil, že neverí na tajomné a nevysvetliteľné veci, lebo podľa neho sa všetko dá vysvetliť reálnym spôsobom. Na to mu hospodár navrhol, že mu ukáže niečo,

čo nebude vedieť vysvetliť tak jednoducho. Dôstojník súhlasil a na to hospodár priniesol vedro s vodou. Vodu vylial do kotlíka a po krajoch zapálil tri voskové sviečky.
Hospodár sa postavil k vedru s vodou a nad vodou povedal slová, ktorým Alexej Petrovič Jermolov neporozumel. Pán domu ho potom vyzval, nech sa pozerá do vody a premýšľa o niečom čo by chcel vidieť. Hospodár sa dôstojníka spýtal, čo vidí. Alexej Petrovič Jermolov povedal: ,,Voda sa začína zakaľovať, ako by sa nad ňou sťahovali mračná. Vidím dom, v ktorom býva moja matka. Vidím matku ako leží na posteli

a dáva príkazy služobníctvu. Na stole vidím zapálenú sviečku, slúžka práve odchádza z izby. Matka si z prsta dáva dole prsteň a kladie ho na stolík.“ Hospodár sa opýtal dôstojníka: ,,Chcete ten prsteň?“ Alexej Petrovič Jermolov mu na to odpovedal:

,,Áno chcem.“ Hospodár ponoril ruku do vody. Voda stmavla a začala vrieť. Alexej Petrovič Jermolov pocítil nevoľnosť a zrazu videl, ako mu hostiteľ podáva prsteň,

na ktorom bolo vyryté meno jeho otca a dátum svadby s jeho matkou.


Na druhy deň ráno sa opäť vydal na cestu. Keď došiel domov, našiel svoju matku

celú nespokojnú. Po zvítaní so synom sa rozhovorila: ,,Včera večer som prikázala,

aby mi priniesli vodu na umytie rúk. Prsteň som položila na stolík. Zrazu mi prišlo nevoľno a keď som sa prebrala, prsteň už nebol na stolíku a nikde ho nemôžeme nájsť.“ Alexej Petrovič Jermolov jej prsteň vrátil s tým, že ho našiel v spálni a to,

čo sa v skutočnosti udialo, nikdy svojej matke nepovedal.


Z historických zdrojov sa vie, že tento muž bol zásadový a čestný, ale túto príhodu

si nevedel vysvetliť. Zarážajúce na tom je, že aj Alexej Petrovič Jermolov pociťoval nevoľnosť v rovnakom okamihu ako jeho matka. Ak pripustíme, že príhoda je pravdivá, akým záhadným spôsobom možno vysvetliť transport prsteňa? Zamýšľam sa nad tým a udivuje ma, čo všetko človek dokáže.   Teleportácia, nad ktorou sa už ľudstvo zamýšľa storočia. Prenos  predmetu na iné miesto. Vedci v tomto smere robia rôzne pokusy, idú krok za krokom, ale napredujú. Ale duchovná sféra nemá problém premiestňovať osoby a hmotné veci. Bilokácia, súčasne môže osoba, byť na dvoch miestach súčasne. Cirkev má mnoho záznamov, kde sa zjavovali osoby súčasne

na viacerých miestach.

 

späť