FARBY - PURPUROVÁ

 

Je majestátna, ustrnutá farba, vyžarujúca nadriadenosť, na väčšej ploche má dusný, stiesňujúci vplyv. Je to silne pôsobiaca farba. O cennej purpurovej farbe sa zmieňuje dokonca niekoľko razy aj Biblia. Mojžiš ju hojne používal pri farbení rúch pre veľkňazov. Loď Marka Antonia a Kleopatry nápadne líšila od ostatného loďstva práve purpurovo červenými plachtami.

V starovekom Ríme sa purpur používal v kozmetike, vyrábali sa z neho napríklad prvé rúže. Farbila sa ním aj slonovina a vyrábal sa z neho červený atrament, opäť vyhradený iba cisárovi. Purpur pomiešaný s kriedou slúžil tiež na ozdobovanie pergamenov. V antickom Ríme sa považovala purpurová farba za slávnostnú. Cisár Nero vydal zákon, podľa ktorého smel nosiť celo purpurový odev len on sám.

Rímskymsenátorom povolil nosiť nanajvýš široký pás okolo tuniky. Na porušenie

tohto zákazu doplatil životom istý mauretánsky princ. Hrdo pricestoval a pre jeho výstrednosť v podobe purpurového plášťa ho dal popraviť známy ukrutník Gaius Caesar, alias Caligula. Poviete si, preboha, prečo toľko humbugu okolo zdrapu farebnej látky? Za všetko môžu Feničania. Títo skúsení obchodníci a moreplavci si strážili monopol na výrobu purpurovej farby. Odtiaľ sa takmer do celého Stredomoria vozil purpur a látky ním zafarbené. Ako symbol moci ho potom prevzal byzantský

cisár a pomazané hlavy katolíckej cirkvi, kardináli.

Čo to ten purpur vlastne je a odkiaľ pochádza? Ide o výlučok pod žiabrovej žľazy niektorých morských mäkkýšov.. Farba výlučku pod žiabrovej žľazy je zo začiatku bezfarebná či krémovo biela. Vplyvom slnečného svetla sa už po niekoľkých minútach mení na žltú, potom žltozelenú, modrozelenú a napokon tmavočervenú alebo
fialovú farbu. Pretože každá žľaza vydá len niekoľko kvapiek purpuru, na získanie jedného gramu čistého farbiva bolo treba zavraždiť desať až päťdesiattisíc živočíchov.
Nielen Feničania mali patent na výrobu purpuru. Stredoamerickí Indiáni ho používali na farbenie odevov z vlákien agávy už skôr, ako k ich brehom dorazili prvé lode bielych kolonizátorov. Indiáni, ako národ spätý s prírodou, však mäkkýšom neubližovali. Pod žiabrovú žľazu dokázali opatrne "podojiť" a živočíchy vrátili späť

na útesy. Do roztoku namáčali jednotlivé bavlnené aj agávové vlákna a nechávali ich
sušiť na slnku, čím sa vyfarbili do sýto červena. Purpur získavali aj Kelti v Anglicku

a obyvatelia Írska (okolo roku 1000 pred n. l.). Až do 18. storočia touto farbou značkovali plátna v Anglicku, Škótsku, Francúzsku a Nórsku. Francúzi ňou zase napúšťali pergameny vzácnych kníh. Niektoré si ešte aj po osemsto rokoch zachovali sviežosť a jas. V roku 1717 sa úplnou náhodou podarilo objaviť iný, oveľa

prístupnejší a najmä bohatší zdroj purpurovej farby. Sú ním vajíčka nachovca farbiarskeho.

 

späť